Básničky

Jar

Keď zakvitne jarný sad,

na svete je každý rád,

včielka, húsatko,

dieťa, kuriatko,

motýlik i vtáčik,

aj ten malý žiačik.

Ten len bude utekať,

po škôločke sem,

na svete je každý rád,

keď je krásny deň.

 

(autor: František Hrubín)

Jarné kvety

Ja som vám veľký pán, červený som tulipán.

Moja hlávka kalich veľký, zdobí v

meste parky všetky.

Ja som Vám veľký pán, červený som tulipán.

A my sme púpavy, kvitneme hneď od jari.

 Na hlavičkách žlté vlasy, lúčina je plná krásy.

A my sme púpavy, kvitneme hneď od jari.

Jar

Z diaľky svetov pani zlietla,

plná tepla, plná svetla.

Na lúčiny, briežky, stráne,

sype kvietky maľované.

 

Zasmiali sa sedmokrásky,

zazvonili vtáčkov hlásky,

zabzučali včielky v tráve:

,,Jar k nám prišla v plnej sláve!"

 

(autor: Mária Rázusová - Martáková)

Panáčik

 

Kreslím kolo guľaté

a doň oči okaté.

Potom čiarku to je noštek,

naň dám taký malý božtek.

Tiež aj ústa tvoria tvár, po stranách dám ušká pár.

Krk, ten spája hlavu s bruškom,

urobím ho jedným krúžkom

Hore kreslím ručičky,

tenké ako paličky.

A na každú z nich

päť prštekovmaličkých.

Ešte dve paličky dole,

to sú nôžky malé, holé.

Krásny, veru, ako nik,

je náš malý panáčik.

Lastovičky prileteli

 

Lastovičky prileteli,

včielky pekne bzučia,

potok nám spieva o jari,

všetky stromy pučia.

Trávička je zelená,

slnko stále hreje,

o jari si spievame,

veď nič krajšie nie je.

Prišla jar

Slniečko vykuklo spoza mráčika,

zobúdza zo sna vtáčika,

vstávaj vtáčik, hop-sa-sa

pozri aká ťa čaká krása.

Leť vtáčiček, oznám už svetu,

že jarná krása, že už je tu,

oznám všetkým šťastnú novinu,

nech zabudnú, na tú zimu....

Veľká noc

 

Vajíčko červené, vajíčko zelené,

dnes každé vajíčko je

pekne sfarbené.

Kdeže tie vajíčka odteien vzali,

veď farbu hnedú len

spočiatku mali.

Možno dnes sliepočky

farbičky zjedli,

možno kurz výtvarný

v kuríne viedli.

Možno, že slniečko má takú moc,

vajíčka farbí vždy na Veľkú noc!

Tri čarovné slová

Tri čarovné slová viem,

vždy sú so mnou ako tieň.

Keď svoj sladký cukrík zjem,

pekne poviem: „Ďakujem.“

Ľahké je to slovko druhé,

podobá sa jarnej dúhe,

neprekáža máčny máčik,

vravieť slušne: „Nech sa páči.“

Tretie slovko v ústach nosím,

keď niečo chcem, pekne prosím.

Za to slovko ocko hneď,

dá mi hoc aj celý svet.