Básničky
Jar
Keď zakvitne jarný sad,
na svete je každý rád,
včielka, húsatko,
dieťa, kuriatko,
motýlik i vtáčik,
aj ten malý žiačik.
Ten len bude utekať,
po škôločke sem,
na svete je každý rád,
keď je krásny deň.
(autor: František Hrubín)
Jarné kvety
Ja som vám veľký pán, červený som tulipán.
Moja hlávka kalich veľký, zdobí v
meste parky všetky.
Ja som Vám veľký pán, červený som tulipán.
A my sme púpavy, kvitneme hneď od jari.
Na hlavičkách žlté vlasy, lúčina je plná krásy.
A my sme púpavy, kvitneme hneď od jari.
Jar
Z diaľky svetov pani zlietla,
plná tepla, plná svetla.
Na lúčiny, briežky, stráne,
sype kvietky maľované.
Zasmiali sa sedmokrásky,
zazvonili vtáčkov hlásky,
zabzučali včielky v tráve:
,,Jar k nám prišla v plnej sláve!"
(autor: Mária Rázusová - Martáková)
Panáčik
Kreslím kolo guľaté
a doň oči okaté.
Potom čiarku to je noštek,
naň dám taký malý božtek.
Tiež aj ústa tvoria tvár, po stranách dám ušká pár.
Krk, ten spája hlavu s bruškom,
urobím ho jedným krúžkom
Hore kreslím ručičky,
tenké ako paličky.
A na každú z nich
päť prštekovmaličkých.
Ešte dve paličky dole,
to sú nôžky malé, holé.
Krásny, veru, ako nik,
je náš malý panáčik.
Lastovičky prileteli
Lastovičky prileteli,
včielky pekne bzučia,
potok nám spieva o jari,
všetky stromy pučia.
Trávička je zelená,
slnko stále hreje,
o jari si spievame,
veď nič krajšie nie je.
Prišla jar
Slniečko vykuklo spoza mráčika,
zobúdza zo sna vtáčika,
vstávaj vtáčik, hop-sa-sa
pozri aká ťa čaká krása.
Leť vtáčiček, oznám už svetu,
že jarná krása, že už je tu,
oznám všetkým šťastnú novinu,
nech zabudnú, na tú zimu....
Veľká noc
Vajíčko červené, vajíčko zelené,
dnes každé vajíčko je
pekne sfarbené.
Kdeže tie vajíčka odteien vzali,
veď farbu hnedú len
spočiatku mali.
Možno dnes sliepočky
farbičky zjedli,
možno kurz výtvarný
v kuríne viedli.
Možno, že slniečko má takú moc,
vajíčka farbí vždy na Veľkú noc!
Tri čarovné slová
Tri čarovné slová viem,
vždy sú so mnou ako tieň.
Keď svoj sladký cukrík zjem,
pekne poviem: „Ďakujem.“
Ľahké je to slovko druhé,
podobá sa jarnej dúhe,
neprekáža máčny máčik,
vravieť slušne: „Nech sa páči.“
Tretie slovko v ústach nosím,
keď niečo chcem, pekne prosím.
Za to slovko ocko hneď,
dá mi hoc aj celý svet.